PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ

 

 

 

PRÍRODOVEDA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁKLADNÝ PREDMET: PRÍRODOVEDA

 

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

 

Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.

            Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

 

 

Časová dotácia

• 3. ročník
• 1 hodina týždenne/ 33 hodín ročne

 

 

2. Ciele učebného predmetu

 

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:

• spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.
• rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.
• rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.
• opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.
• rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.
• nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.
• tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.
• uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.
• poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

 

 

Čiastkové ciele predmetu

Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby:

sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),

sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),

sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),

vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),

sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),

sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),

si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),

dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).

Tretí a najmä štvrtý ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo možné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách.

Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby

• si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...

 

• si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,...

 

• si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ...
• si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy,...
• si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...

 

Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:

• Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu).
• Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce).
• Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom).
• Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).
• Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách).

Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov  a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.

 

Podporovať chuť učiť sa,rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,  vnímať jedinečnosť prvkov prírody a prírodných výtvorov v okolí,  rozumieť znakom, ikonám, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať, diskutovať o návrhoch, vedieť robiť jednoduché pokusy, sledovať a výsledky sledovania zaznamenávať.

 

 

3. Obsah učebného predmetu

 

     Obsah je rozdelený do 3 tematických celkov:

 

1. Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastností látok, voda, vzduch
2. Technika, technické objavy
3. Živé organizmy

 

      Jednotlivé tematické celky sa zaoberajú týmito témami:

 

Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastností látok, voda, vzduch

1. Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti

2. Zmeny vlastností látok

3. Voda – vlastnosti vody

4. Vzduch- čistota, pohyb vzduchu

5. Porovnávanie a meranie

6. Meranie objemu kvapalín podľa valca

7. Meranie hmotnosti

8. Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila

9. Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek

 

Technika, technické objavy

1. Technika okolo nás

2. Jednoduché stroje

3. Projekty: premiestňovanie nákladu

4. Ako Egypťania stavali pyramídy

5. Prevody ozubených kolies v domácnosti

6. Vytvor svetelný pútač pre....

7. Elektrická energia

 

Živé organizmy

1. Človek

2. Živočíchy

 

 

 

 

 

 

 

1. Požiadavky na výstup pre 3. ročník

Žiak vie:

-   určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov

-   vedieť zdôvodniť zmeny vlastností látok: topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia

-  odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca

-  odmerať hmotnosť

          -  odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom

          -  odmerať  teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom

          -  odmerať silu silomerom

          -  pracovať s tabuľkami a zosumarizovať výsledky merania do tabuľky

          -  pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok

          -  porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede

          -  zostrojiť filter na čistenie vody

          -  poznať jednotky objemu a hmotnosti

          -  poznať meradlo času

          -  poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty

          -  uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote

          -  poznať meradlo sily, jej jednotku a značku.

         -  zdôvodniť význam techniky v našom živote

         -  poznať princíp fungovania jednoduchých strojov

         -  zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje

         -  vysvetliť význam elektrickej energie

         -  zostaviť jednoduchý elektrický obvod

         -  vyhľadávať informácie

         -  poznať pojmy, hlava, telo, atď...schematicky to znázorniť

         -  vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda

         -  poznať vonkajšie časti živočíchov

 

 

5. Metódy a formy práce

 

Odporúčame využívať v predmete prírodoveda vyučovacie metódy:

• priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu – dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí)
• sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia)
• práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou)
• a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming atď.)

V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka. Vyučovanie prírodovedy by malo byť zážitkovým vyučovaním.

 

 

 

 

 

 

 

 

6. Učebné zdroje:

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ (podľa novej školskej reformy)

a ďalšie odborné publikácie k daným témam prírodovedy, encyklopédie, detské časopisy,  atlasy, webové stránky s témami prírodovedy (www.zborovna.sk), materiálno-technické a didaktické prostrieky, ktoré má škola k dispozícii.

 

 

7. Hodnotenie predmetu:

Na hodnotenie predmetu  vychádzame z Metodického pokynu č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy. Prírodovedu v 3. ročníku klasifikujeme.