JAZYK A KOMUNIKÁCIA

 

 

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁKLADNÝ PREDMET : JAZYK  SLOVENSKÝ

 

Časová dotácia

• 1. ročník
• 9 hodín týždenne/297 hodín ročne

 

Funkcia predmetu:

 

     Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie (komunikačné) schopností a to na úrovni ústnej i písomnej.

     Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. Do literárnej výchovy ako integrujúci prvok možno zahrnúť tzv. tvorivé písanie. Považujeme ho i za prostriedok preniknúť do významovej a estetickej hĺbky literárneho diela. Tvorivé písanie sa tak stáva pre žiaka zdrojom poznania v oblasti lexiky, syntaxe, štylistiky, noetiky a poetiky, v neposlednom rade aj čítania. Ide teda o akési spojené nádoby, kde vedomostná úroveň a zručnosti sa spätne využívajú v jednotlivých zložkách predmetu. V minulosti, chápeme tým obdobie posledných desaťročí, sa kládol v materinskom jazyku akcent najmä na zvládnutie jazykovej zložky predmetu, kde učiteľ zdôrazňoval potrebu ovládať pravopis jazyka (syntax, morfológiu, lexikológiu), pričom písomná a ústna komunikácia bola podhodnotená.

    Jazyk slovenský ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie štátneho jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

    Je nesporné, že úroveň výsledkov vyučovania slovenčiny v praktickom živote nie je uspokojivá, ba ovládanie jazyka nie je na patričnej úrovni. Máme na mysli používanie spisovnej formy jazyka v úradoch, v televízii, v rozhlase, iných médiách a kultúrnych ustanovizniach. Príčin je hneď niekoľko. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť, cítiť. Bez jazyka niet komunikácie, je stavebným materiálom nášho konania, je pilierom vedomostí. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení.         

    Jazyk slovenský v 1. ročníku základnej školy má prioritné a  špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú práve v 1. ročníku ZŠ. Žiak si z predškolského obdobia prináša so sebou určité jazykové zručnosti a návyky, ktoré má následne rozvíjať z viacerých aspektov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako  nositeľovi národných tradícií a formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic (latinka) s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

 

 

 

 

 

Ciele predmetu

     Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah.

     Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým:

• osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania)
• poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči 
• osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej
• osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma
• získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka
• osvojiť si návyky správnej výslovnosti
• poznávať jazykové prostriedky  a vedieť ich využívať v jazykovom systéme
• prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa
• jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme
• viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)          

    Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i písomnom prejave sú rôzne a rôzni autori ich  odporúčajú používať individuálne. Ide najmä o to, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre daný druh učiva, s ohľadom na toho ktorého žiaka. Doteraz bola situácia taká, že mnohí učitelia (a je ich väčšina i dnes) žiadajú presné usmerňovanie, návody na vyučovanie, konkrétne odporúčania a to tak v metódach a formách ako i v učebných osnovách. Tak sme boli zvyknutí roky v učiteľskej praxi.. Bolo to násilné, ale pohodlné, bez akejkoľvek individuálnej zodpovednosti a najmä bez tvorivosti. Tvorivosť je ten prvok, ktorý sa má uplatňovať nielen v didaktike predmetu, ale rovnako u žiaka ako i učiteľa.

Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.

    Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak sa bude smerovať k hlbšiemu poznaniu materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať, budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.

 

Kompetencie - spôsobilosti,ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania materinského jazyka, a ktoré sa opierajú o kľúčové /základné/ kompetencie. Zaraďujeme sem:

 

Poznávacie a rečové kompetencie

 

Percepčno-Motorické zručnosti

1. čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike
2. odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice

 

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti  

1. Zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi
2. V písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník ZŠ

 

Analytické zručnosti

1. Fonologické schopnosti – analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova,  slabiky, identifikácie rýmu a aliterácií
   1. V prípravnej etape nácviku čítania vedieť analytickými činnosťami  v spojení                                                       s využívaním sluchového rozlišovania hlások určiť prvú hlásku slova. Ovládanie detailnej  analýzy slova  podriadiť postupne sa rozširujúcim  čitateľským schopnostiam žiakov v šlabikárovom /nácvičnom/ období a to  v stúpajúcej náročnosti od  slabík   po jednoduché slová.

Tvorivé zručnosti

1. Porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)
2. Porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)
3. Dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner
4. Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.

 

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ.
2. Osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálných javov
3. Reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ spozoruje, že žiak sa len veľmi ťažko naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo aby ho podrobne zreprodukoval.

 

Informačné zručnosti

1. Naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky

(platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej úrovni)

 

Komunikačné zručnosti

1. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
2. Vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu
3. Naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor

 

Pojmy

 

Písanie:

samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, arabské číslice

písmená: malé, veľké, písané, tlačené

 

Zvuková stránka jazyka

slabiky, slová, delenie hlások na samohlásky- spoluhlásky- dvojhlásky,

samohlásky: krátke – dlhé (rozdelenie a názvy len v 2. ročníku ZŠ, v 1. ročníku poznávať samohlásky len informatívne)

spoluhlásky: tvrdé – mäkké (podobne ako samohlásky)

dĺžeň, mäkčeň, vokáň, bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka

melódia vety: oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej

slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ

výslovnosť a výskyt ä

 

Syntaktická/skladobná rovina:

jednoduchá veta, triedenie viet podľa obsahu na: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie

 

Sloh

pozdrav, oslovenie, tykanie/vykanie, predstavenie sa, privítanie, rozlúčenie, prosba /želanie, poďakovanie, ospravedlnenie – ústne, ospravedlnenie s vysvetlením, vyjadriť súhlas – nesúhlas, blahoželanie  ústne/ písomne

  

Obsah

 

   Jazyk slovenský  v  1. roč. ZŠ sa člení na dve základné zložky čítanie a písanie. To znamená, že  jedna vyučovacia hodina obsahuje obidve zložky. Poradie a dĺžku týchto častí si určuje učiteľ sám  v závislosti od náročnosti preberaného učiva a podľa aktuálnych potrieb triedy. Ak  to učiteľ považuje za prospešné, môže fyzicky náročnejšie písanie rozdeliť v rámci jednej vyučovacej  hodiny na dve kratšie časti.

Príklady variabilnosti členenia jednej vyučovacej hodiny jazyka slovenského v 1.ročníku:

 

1. čítanie – písanie
2. písanie – čítanie
3. písanie – čítanie – písanie

 

Ostatné zložky slovenského jazyka- literatúra, jazyková výchova a sloh sú organickou súčasťou týchto dvoch základných zložiek a preto na ne nie sú vyčlenené osobitné hodiny.

To znamená, že súbežne s osvojovaním čítania a písania plní učiteľ ďalšie úlohy vyplývajúce z týchto zložiek:

• rozvíja komunikačné a vyjadrovacie schopnosti žiakov so zameraním sa  na kultúru jazyka
• rozširuje slovnú zásobu žiakov, najmä tým, že sa vo svojom vyjadrovaní neobmedzuje len na okruh slov doteraz deťom známym, ale postupne zaraďuje i výrazy, ktoré zatiaľ v slovníku detí chýbajú
• dbá na čistotu jazyka, najmä prostredníctvom vlastného  vzorného vyjadrovania
• zoznamuje deti s pravopisnými javmi  v rozsahu určenom v časti PÍSANIE.
• prostredníctvom vlastného hlasného čítania zoznamuje deti s rôznymi literárnymi útvarmi  primeranými veku, najmä so zameraním na ich citové pôsobenie.  Využíva k tomu  predovšetkým texty zo šlabikára a čítanky a inú vhodnú detskú literatúru, najmä od slovenských autorov. Vedie so žiakmi rozhovory o prečítanom, kladie otázky, dbá na formovanie postojov k čítaniu s porozumením.

 

 

 

Obsah čítania a písania v 1. ročníku je rozčlenený do troch období:

 

Prípravné

Nácvičné /šlabikárové/

Čítankové

 

                                              Prípravné obdobie

 

      Dĺžka prípravného obdobia môže byť variabilná /3 – 5 týždňov/. V odôvodnených prípadoch i viac. Je závislá i od pregramotných (predčitateľských) skúseností detí, ktoré môžu výrazným spôsobom proces prípravy urýchliť. Dĺžka prípravného obdobia závisí od potrieb detí, ale  aj od koncepcie, metód a obsahu prípravného obdobia  v  jednotlivých  používaných   učebniciach. Základným cieľom prípravného obdobia je však pripraviť deti na proces osvojovania si  čítania a písania, bez ohľadu na zvolené učebnice a metódy. V rámci zachovania kontinuity vývinu je dôležité – v rámci možností -  vychádzať z predškolských skúseností žiakov, nadväzovať na doterajšie vedomosti, uplatňovať ich v učení a ďalej ich rozvíjať.  

 

                                         čítanie    

Prípravné obdobie

 

    V súčasnosti sa na vyučovaní čítania v 1. ročníkupoužívajú vzhľadom na platné používané učebnice dve základné metódy:

- hlásková analyticko – syntetická

- syntetická metóda  

    V súčasnosti sa vo vyučovaní elementárneho čítania uplatňujú dve metódy vychádzajúce z pôvodnej analyticko-syntetickej metódy. V pôvodnej analyticko-syntetickej metóde sa kladie dôraz na analytické činnosti s následnými syntetickými činnosťami. Druhá metóda by sa dala charakterizovať ako syntetická metóda s využitím niektorých najjednoduchších  prvkov analytickej metódy.  Preto zaradenie základného učiva v jednotlivých obdobiach nácviku čítania, najmä jeho časové zaradenie, si musí prispôsobiť samotný učiteľ, podľa toho, ktorú  metódu  používa.

Prehľad základných  tematických celkov prípravného obdobia podľa používaných metód. 

Rozdielne obsahy prípravného obdobia, ktoré sú uvádzané pri jednotlivých metódach nepredstavujú súbor povinného učiva, ale ich treba chápať ako prostriedok týchto metód na dosiahnutie cieľa: naučiť žiakov čítať.

 

Pre hláskovú analyticko- syntetickú metódu :

 

      1.   Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti

1. Analytické činnosti: veta, slovo, slabika,
2. Grafické znázorňovanie vety
3. Grafické delenie slov na slabiky
4. Určovanie pozície hlások v slove
5. Detailná analýza slova na hlásky – určovanie pozície hlások v slove
6. Poznávanie písmen
7. Čítanie slov po písmenách

 

Pre syntetickú metódu:

 

1. Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti
2. Veta, slovo, slabika – len v praktických činnostiach
3. Analytické činnosti – len  analýza slova na slabiky – v praktických činnostiach

                                       – rozlišovanie a určovanie prvej hlásky slova

1. Cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania
2. Zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova
3. Sluchová syntéza hlások do slabiky
4. Písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania
5. Pokusné čítanie slabík  a jednoduchých slov

 

 

Nácvičné  /šlabikárové/ obdobie  

 

Cieľom nácvičného obdobia je osvojovanie si čítania v týchto tematických celkoch:

   

1. Využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní pre uľahčenie a urýchlenie chápania princípu čítania
2. Osvojovanie – čítanie písmen slovenskej abecedy - v závislosti  na poradí ako sú uvedené v  používaných platných učebniciach 
3. Detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove
4. Čítanie slabík,  slov,  viet  a krátkych textov, ktoré obsahujú otvorené slabiky
5. Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabiky so spoluhláskovou skupinou
6. Čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú viacnásobnú spoluhláskovú skupinu. 
7. Čítanie slabík, slov viet a krátkych textov, ktoré obsahujú  slabičné r - ŕ,  l – ĺ.
8. Čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov

 

Ďalšie ciele plnené v rámci zložky čítanie:

 

1. V praktických činnostiach oboznámiť žiakov s funkciou týchto interpunkčných znamienok: bodka, čiarka,  otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník
2. V praktických činnostiach rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor.
3. V praktických a hrových činnostiach viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií čítania a písania v každodenných životných situáciách

 

 

 

 

 

 

Čítankové  obdobie

 

          Šlabikárovým obdobím je ukončený nácvik čítania a písania. Čítankové obdobie treba chápať ako obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností (spôsobilosti), ale najmä obdobím ich využívania pri čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach. 

 

 

 

 

Ciele čítankového obdobia sú zamerané na:

 

1. Zdokonaľovanie techniky čítania
2. Čítanie s porozumením
3. Cvičenie správnej intonácie
4. Voľná reprodukcia prečítaného textu
5. Vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom /smutné, zábavné, poučné.../ - vnímanie umeleckých textov rôznych žánrov
6. Príprava na prechod k tichému čítaniu

 

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti:

 

Žiak

      -    pozná a vie prečítať všetky písmená slovenskej abecedy

• v praktických činnostiach, pri čítaní vie spájať hlásky do slabík a vie prečítať všetky typy slabík vyskytujúcich sa v slovách
• pri čítaní dlhého menej obvyklého slova si vie pomôcť prečítaním po slabikách bez zbytočného opakovania slova a bez tichého hláskovania (tzv. dvojitého čítania)
• chápe význam prečítaného slova (priradí slovo k obrázku a naopak) – je potrebná tolerancia k deťom s iným materinským jazykom,
• chápe obsah prečítanej vety a krátkeho súvislého textu,
• v  prípade zabudnutia menej frekventovaného písmena si vie poradiť vyhľadaním písmena pomocou nápovedného obrázka,
• pri čítaní rozlišuje pojmy:  text, riadok, článok, nadpis,
• v praktických činnostiach pozná funkciu interpunkčných znamienok: bodka, otáznik, výkričník, čiarka, spojovník,
• intonačne správne číta izolované krátke oznamovacie a opytovacie vety

Poznámka: väčšina detí 1. ročníka číta niektoré vety v súvislých  textoch  čiastočne intonačne nesprávne kvôli neschopnosti predvídať koniec vety – najmä pri prvom čítaní textu. Táto schopnosť je závislá na technike a rýchlosti čítania, ktoré sa plne rozvinie až v ďalších ročníkoch.

 

 

 

 

                                           Písanie

 

Prípravné obdobie

 

    Obsah písania v prípravnom období je zameraný na získavanie a zdokonaľovanie predpokladov na konkrétne písanie v neskoršom - v nácvičnom  období. Spočíva  predovšetkým v plnení nasledujúcich cieľov:

1. systémom uvoľňovacích cvikov zlepšovať predovšetkým predpoklady na:

zlepšenie  jemnej motoriky zápästia a prstov tak, aby žiak mohol v období nácviku

      písania zvládnuť nároky, ktoré naň písanie kladie.

1. nácvik písania prípravných cvikov, ktoré sú základnými prvkami písmen v postupnosti                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              od jednoduchých po zložitejšie.

3.  Rozvíjanie analytických schopností – schopností postrehnúť základné čiary  a línie

     v jednotlivých  písacích cvikoch, neskôr i v samotných písmenách, čo eliminuje často 

     neprimerané  množstvo cvičného písania.

 

 

Nácvičné obdobie

 

    Čítanie a písanie nemusí nutne prebiehať súčasne, v zmysle čo čítame, to píšeme. Vo vyučovacom procese je možné, najmä vtedy, keď je proces nácviku čítania podporovaný písaním veľkých tlačených písmen neviazať písanie na postup v čítaní, ktorý je prirodzene rýchlejší.

 

Cieľom písania v nácvičnom obdobíje osvojovanie si písania v týchto tematických celkoch:

Poznámka:  Jednotlivé tematické celky v tomto prípade neprebiehajú v časovom slede za 

                     sebou, ale súbežne?

 

1. Osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy v poradí závislom od používaných učebníc a písaniek
2. Spájanie písmen do slabík a  slov
3. Odpis  písaných písmen, slabík, slov a viet
4. Prepis tlačených písmen, slabík, slov a viet
5. Písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania
6. Podporovanie vlastného a tvorivého písania veľkou tlačenou abecedou 

 

Pravopisné javy:

           

1. Správna skladba slova /týka sa vynechávania a zámeny hlások/.
2. Veľké písmeno na začiatku vety.
3. Ukončenie oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vety.
4. Písanie osobných mien.
5. Označovanie dlhej samohlásky.

 

 

                   

Čítankové obdobie

 

Ciele písania v čítankovom období sú zamerané na:

 

1. Zdokonaľovanie techniky písania.
2. Odpis a prepis textu.
3. Písanie podľa diktovania.
4. Precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník.
5. Vytváranie spôsobilostí samostatne sa písomne vyjadrovať.

 

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti:

 

Žiak vie používať písmená písanej abecedy a arabské číslice v nasledujúcich činnostiach:

• vie čitateľne napísať písmená písanej abecedy a arabských číslic

 

Alternatíva pre žiakov s poruchou jemnej motoriky:

Žiakom s oneskoreným vývinom a poruchou jemnej motoriky potvrdenou psychológom, umožňujeme vyjadrovať sa písomne pomocou veľkých tlačených písmen, ktoré kladú na jemnú motoriku ruky podstatne menšie nároky.

Žiak:

• dokáže správne spájať písmená v slovách
• vie z písanej predlohy čitateľne a správne odpísať slová a krátky primeraný text
• v praktických činnostiach  /pri písaní/  vie členiť vety na slová, slová na slabiky

       tak, aby výsledkom bolo správne napísané slovo alebo veta,

• dokáže  podľa diktovania  napísať slová bez vynechávania písmen
• dokáže podľa diktovania napísať jednoduché krátke vety
• vie k známemu obrázku napísať jeho pomenovanie (tzv. autodiktát), bez vynechávania písmen (ostatné chyby tolerujeme)
• vie správne umiestniť dĺžeň
• vlastné mená osôb píše s veľkým začiatočným písmenom
• na začiatku vety píše veľké písmeno
• pri písaní rozlišuje oznamovaciu, opytovaciu a rozkazovaciu vetu

 

 

ZVUKOVÁ  STRÁNKA  JAZYKA

 

Poznámka: Túto úlohu považujeme pre pomerne veľký počet detí za výrazne dlhodobú, v 1. ročníku za ťažko zvládnuteľnú, a preto i ťažko definovateľnú, najmä z pohľadu požiadaviek na vedomosti a zručnosti detí. Vymedzenie presných požiadaviek na vedomosti a zručnosti by mohlo byť v prípade mnohých detí diskriminujúce (rečové chyby, inojazyčné prostredie).

 

 Obsah:

• spisovná výslovnosť
• spisovné vyjadrovanie