MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI

 

 

 

MATEMATIKA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁKLADNÝ PREDMET: MATEMATIKA

 

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

 

    Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Na rovnakom princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách. Takýmto spôsobom nadobudnuté základné matematické vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie. Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov. Obsahový a výkonový štandard uvedený pre jednotlivé ročníky je štandard, ktorý sa má splniť najneskôr v uvedenom ročníku.

 

Učebný predmet matematika na 1. stupni ZŠ zahŕňa:

• elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.),

• vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia,

• súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka,

• informácie dokumentujúce potrebu matematiky a informatiky pre spoločnosť.

 

Obsah vzdelávania je v učebnom predmete matematika rozdelený na päť tematických okruhov: 

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy

Geometria a meranie

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

Logika, dôvodenie, dôkazy.

 

Učivo v tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami má na 1. stupni ZŠ významné miesto pri vytváraní pojmu prirodzeného čísla v obore do 10 000, pri počtových výkonoch s týmito číslami a pri príprave zavedenia písmena (premennej) vo význame čísla.

 

V tematickom okruhu Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy majú žiaci v realite objavovať kvantitatívne a priestorové vzťahy a určité typy ich systematických zmien. Zoznamovať sa s veličinami a ich prvotnou reprezentáciou vo forme tabuliek, grafov a diagramov a v jednoduchých prípadoch tieto aj graficky znázorňovať.

 

V tematickom okruhu Geometria a meranie budú žiaci vytvárať priestorové geometrické útvary podľa určitých pravidiel a zoznamovať sa s najznámejšími rovinnými útvarmi ako aj s ich rysovaním. Objasňovať sa im budú základné vlastnosti geometrických útvarov. Budú sa učiť porovnávať, odhadovať a merať dĺžku, zoznamovať sa jednotlivými dĺžkovými mierami a riešiť primerané metrické úlohy z bežnej reality.

 

Tematický okruh Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika sa na 1. stupni ZŠ objavuje len v podobe úloh. Žiaci takéto úlohy budú na 1. stupni ZŠ riešiť manipulatívnou činnosťou s konkrétnymi objektmi, pričom budú vytvárať rôzne skupiny predmetov podľa určitých pravidiel (usporadúvať, triediť a vytvárať súbory podľa danej vlastnosti), pozorovať  frekvenciu výskytu určitých javov (udalostí) a zaznamenávať ju.

 

Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy na 1. stupni ZŠ sa bude objavovať len v podobe úloh. Žiaci budú riešiť úlohy, v ktorých posudzujú z hľadiska pravdivosti a nepravdivosti primerané výroky z matematiky a zo životných situácií.

 

Časová dotácia

►  2. ročník                                         

►  5  hodiny týždenne/ 165 hodín ročne

 

2. Ciele učebného predmetu

 

    Cieľom učebného predmetu matematika na 1. stupni ZŠ je, aby si žiaci osvojili poznatky, ktoré v priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa majú žiaci získať také skúsenosti, ktoré u nich vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich ich veku. Vyučovanie matematiky má smerovať k tomu, aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti:

 

- presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať   postupne sa rozširujúcu matematickú symboliku. Vhodne využívať tabuľky, grafy a diagramy.

Využívať pochopené a osvojené pojmy, postupy a algoritmy ako prostriedky pri riešení úloh,

 

- v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti, písomne, aj na kalkulačke rozvíjať numerické zručnosti žiakov,

 

- na základe skúseností a činností rozvíjať orientáciu žiakov v rovine a v priestore,

 

- riešením úloh a problémov postupne budovať poznatky žiakov o vzťahu medzi matematikou

a realitou. Na základe využitia induktívnych metód viesť žiakov k získavaniu nových vedomostí, zručností a postojov. Rozvíjať u žiakov matematické nazeranie, logické a kritické myslenie,

 

- systematicky viesť žiakov k získavaniu skúseností s významom matematizácie reálnej situácie, tvorby matematických modelov, a tým aj k poznaniu, že realita je zložitejšia ako jeho matematický model. Približovať žiakom dennú prax,

 

- spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií,

 

- viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa,

 

- podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, napr. samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomú sebavýchovu a sebavzdelávanie, dôveru vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh v osobnom aj verejnom kontexte,

 

- vytvárať a rozvíjať kladný vzťah žiakov k spoločným európskym hodnotám, k permanentnému poznávaniu kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi a Slovenskom,

 

- v rámci matematického vzdelávania rozvíjať u žiakov kľúčové kompetencie v sociálnej a komunikačnej oblasti, v IKT, v osobnej i v občianskej oblasti, v oblasti prírodovednej a kompetenciu učiť sa učiť sa.

 

Štandard kompetencií, ktoré má žiak v jednotlivých tematických

okruhoch učiva získať na výstupe z 1. stupňa ZŠ

 

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• pozná obsahovú aj formálnu stránku prirodzených čísel v obore do 10 000 a vie ich

využiť na opis a riešenie problémov z reálnej situácie,

• vykonáva spamäti, písomne a na kalkulačke základné počtové výkony a využíva

komutatívnosť a asociatívnosť sčítania a násobenia na racionalizáciu výpočtov,

zaokrúhľuje čísla na desiatky, vykonáva odhady, kontroluje správnosť výsledkov

počtových výkonov,

• rieši a tvorí numerické a kontextové úlohy na základe reality, obrázkovej situácie

a udaní číselných hodnôt veličín, pri ktorých správne aplikuje osvojené poznatky

o číslach a počtových výkonoch.

Dosiahnuté postoje

prestáva mať „strach“ z čísel ◙ smelšie kvantifikuje realitu okolo seba ◙ sebavedome robí

porovnávanie osôb, vecí a udalostí pomocou čísel ◙ je spokojný s číselným vyjadrením

výsledku, nakoľko v prípade potreby dokáže uskutočniť kontrolu správnosti výpočtu.

 

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• vytvára jednoduché postupnosti z predmetov, z kresieb a čísel, rozoznáva a sám

vytvára stúpajúcu a klesajúcu postupnosť čísel, objavuje pravidlo tvorby postupnosti

a pokračuje v tvorení ďalších jej prvkov,

• usporiada údaje patriace k sebe v tabuľke, na základe objavenia súvislostí medzi

týmito údajmi,

• interpretovaním, analýzou a modelovaním riešenia úloh a problémov rozvíja svoje

schopnosti a kreativitu,

• kontrolou správnosti riešenia úloh zisťuje účinnosť svojej práce.

Dosiahnuté postoje

pozoruje, hľadá a objavuje vzťahy medzi číslami a veličinami ◙ vidí potrebu samostatnosti pri

objavovaní a slovnom vyjadrení výsledkov zistenia ◙ vidí potrebu postupného vytvárania

primeraných názorov na vzťah matematiky a reality ◙ má záujem na zdokonaľovaní svojho

logického myslenia, na jeho neustálom rozširovaní a prehlbovaní (triedenie, použitie

elementárnych algoritmov, atď.) o prvky kritického myslenia ◙ je pozitívne motivovaný na

vytváranie základov svojho osobnostného rozvoja.

 

Geometria a meranie

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• rozozná, pomenuje, vymodeluje a opíše jednotlivé základné priestorové geometrické

tvary, nachádza v realite ich reprezentáciu,

• pozná, vie opísať, pomenovať a narysovať základné rovinné útvary,

• rozozná a modeluje jednoduché súmerné útvary v rovine,

• pozná meracie prostriedky dĺžky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri

praktických meraniach.

Dosiahnuté postoje

nie je ľahostajný k svojmu okoliu ◙ dokáže sa sústrediť na objavovanie geometrických tvarov

vo svojom okolí ◙ snaží sa do primeraných praktických problémov vniesť geometriu ◙ je

naklonený v jednote používať meranie a výpočet ◙ snaží sa o presnosť pri meraní

a výpočtoch ◙ vyvíja snahu o rozvoj vlastnej priestorovej predstavivosti.

 

 

 

Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické

myslenie

 

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

• prostredníctvom hier a manipulatívnych činností získa skúsenosti s organizáciou

konkrétnych súborov predmetov podľa zvoleného ľubovoľného a podľa vopred daného

určitého kritéria,

• v jednoduchých prípadoch z reality a v matematike rozlíši istý a nemožný jav,

• zaznamenáva počet určitých udalostí, znázorní ich a zo získaných a znázornených

udalostí robí jednoduché závery,

• v jednoduchých prípadoch prisúdi výrokom zo svojho blízkeho okolia a z matematiky

správnu pravdivostnú hodnotu, doplní neúplné vety tak, aby vznikli pravdivé

(nepravdivé) tvrdenia.

Dosiahnuté postoje

rozlišuje a triedi svet okolo seba podľa pravdivosti a nepravdivosti javov ◙ nadobúda pocit

potreby kvantifikácie javov svojho okolia ◙ uvedomuje si dôležitosť triedenia javov a vecí ◙

získa potrebu vedieť zdôvodniť

 

3. Obsah učebného predmetu

 

Prehľad tematických celkov a ich obsahu v 2. ročníku

 

1. Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10

 

Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10 (aj pomocou znázorňovania).

Sčítanie dvoch alebo troch rovnakých sčítancov napr. 2 + 2 + 2 (aj ako propedeutika)

k budúcemu násobeniu prirodzených čísel).

Počítanie spamäti. Automatizácia spojov.

Riešenie jednoduchých slovných úloh na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10

v obore do 20.

Jednoduché slovné úlohy na sčítanie typu:

- určenie súčtu, keď sú dané sčítance,

- zväčšenie daného čísla o niekoľko jednotiek,

- určenie jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec,

- zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek,

- porovnávanie rozdielom.

Zložená slovná úloha: (a + b + c).

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh. Tvorenie textov k numerickým príkladom.

 

II. Vytváranie prirodzených čísel v obore do 100

 

Prirodzené čísla 20 – 100.

Predstavy o prirodzenom čísle do 100.

Čítanie a písanie čísel 20 – 100.

Dvojciferné číslo ako súčet desiatok a jednotiek v obore od 20 do 100.

Určovanie počtu,..., po jednom, po dvoch, desiatich, utváranie skupín vecí o danom počte.

Porovnávanie čísel. Riešenie úloh na porovnávanie (aj ako propedeutika nerovníc).

Slovné úlohy na porovnávanie.

 

1. Geometria

 

Bod, priamka, polpriamka, úsečka.

Rysovanie priamok a úsečiek.

Vyznačovanie úsečiek na priamke, polpriamke a na danom geometrickom útvare.

Jednotky dĺžky – cm, dm, m. Meranie dĺžky úsečky. Porovnávanie úsečiek podľa ich dĺžky.

Budovanie telies z kociek podľa vzoru alebo podľa obrázka. Stavba jednoduchých telies.

 

IV. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100

 

Sčítanie a odčítanie v obore do 100.

Sčítanie dvojciferného a jednociferného čísla bez prechodu a s prechodom cez základ 10

v obore do 100.

Odčítanie jednociferného čísla od dvojciferného bez prechodu cez základ 10 a s prechodom

cez základ 10 v obore do 100.

Vlastnosti sčítania (komutatívnosť, asociatívnosť).

Písomné sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel. Počítanie spamäti a písomne.

Vzťah medzi sčítaním a odčítaním, skúška správnosti.

Riešenie jednoduchých, zložených úloh, ktoré vedú k zápisu a + b + c; a + b - c; a – b – c.

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh na sčítanie a odčítanie v obore do 100.

 

V. Riešenie aplikačných  úloh a úloh  rozvíjajúce špecifické matematické myslenie

 

Názorný úvod k učivu z logiky.

Výroky a tvrdenia o činnostiach, obrázkoch a posúdenie ich správnosti.

Dichotomické triedenie. Tvorba postupnosti podľa daného pravidla.

Objavenie a sformulovanie pravidla tvorenia postupnosti predmetov, čísel.

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh.

Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov.

Hľadanie všetkých možností usporiadania dvoch, troch predmetov, farieb, písmen, čísel.

 

           

 

 

 

 

4. Metódy a formy práce

 

I. DIDAKTICKÉ METÓDY

1. reproduktívne

1. informatívno-receptívna (U prezenzuje učivo/informácie a žiaci uvedomele vnímajú, zapamätávajú si)- žiaci sú pasívni, U v krátkom čase prezentuje viac informácií (napríklad pri algoritmoch písomného počítania
2. reproduktívna (pri upevňovaní učiva, aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, je to viackrát opakovaná činnosť)- žiaci riešia úlohy, kde reprodukujú naučené vedomosti, nerozvíja sa tvorivosť, sú to len typové úlohy, žiaci sú aktívni/samostatná práca

2. produktívne

1. problémová (je zadaná úloha, žiaci ju nedokážu vyriešiť, hľadajú riešenie, príprava na projekty)
2. heuristická (metóda riadeného rozhovoru)- žiaci na základe odpovedí na otázky sami dospejú k novému pojmu, objaviteľská- žiaci sú aktívni, náročná z pohľadu učiteľa: otázky musia logicky nasledovať, stručné, jasné, jednoznačné, nemajú nabádať na správnu odpoveď, nie odpoveď áno-nie, odpovedať majú všetci žiaci, ak žiak odpovie nesprávne, U má naviesť žiaka na správnu odpoveď
3. výskumná- tvorivá činnosť žiaka, napr. zisti údaje: výška všetkých členov rodiny, ceny tovaru- žiaci zbierajú údaje, robia tzv. prieskum         

II. LOGICKÉ METÓDY

1. analytická- postup od celku k časti, od neznámeho k neznámeho, od hľadaného k danému, riešením jednoduchých slovných úloh pomocou rovnice (využívam premenné- neznáme 8+x=20)
2. syntetická- (postup od častí k celku, do známeho k neznámemu, od daného k hľadanému)- rozvíjajú sa počtárske zručnosti + - . : (spamäti a písomné algoritmy), slovné úlohy bez rovnice 8+□=20
3. analyticko-syntetická (riešenie zložitých úloh: 2 počtové operácie a viac)- v 1. etape použijem analýzu: rozklad zložitej slovnej úlohy na čiastkové úlohy. V 2. etape syntetickú m.- riešim čiastkové úlohy
4. induktívna (inductio = návod- je postup od jednotlivých faktov ku všeobecným záverom)- využíva sa pri všetkých pojmoch. Najprv napíšem konkrétne príklady pri riešení nového pojmu až potom to zovšeobecním
5. deduktívna (deductio = odvodzovanie- prechod od všeobecných poznatkov ku konkrétnym vlastnostiam, javom, vzťahom)
6. genetická (vývojová)- daný pojem vysvetľujeme spolu s historickými poznatkami, ktoré sa týkajú daného pojmu (napr. Jednotky dĺžky)
7. dogmatická- nový pojem je sprístupnený bez akýchkoľvek odôvodnení Napr. Operácia násobenia má prednosť pred sčítaním

III. METÓDY PODĽA ZDROJA POZNATKOV

1. slovné- metódy hovoreného slova: ▪ monológ ▪ dialóg

2. názorné: ▪ používanie ilustrácií ▪ náčrtov ▪ sledovanie videozáznamov ▪ demonštrácia ▪ modelovanie

3. praktické: ▪ činnosti spojené s rysovaním ▪ modelovaním ▪ strihanie

IV. METÓDY PODĽA FUNKČNOSTI

1. expozičné- používanie pri sprístupňovaní nového učiva

2. fixačné- pri upevňovaní, opakovaní učiva

3. diagnostické- pri preverovaní a klasifikovaní vedomostí

a tieto didaktické formy:

☻ Skupinová forma práce

(rozvíja aktivitu žiakov, učia sa pracovať v kolektíve =  kolektívnosť, zvýšenie humanizácie vyučovania)

-skupiny: ♦homogénne- v jednej skupine žiaci s približne rovnakou výkonnostnou úrovňou, ♦ heterogénne- žiaci rôznej vedomostnej úrovne

-tvorba skupín- ● spontánna (žiaci sa medzi sebou rozdelia do skupín na základe kamarátskych vzťahov),    ● autoritatívna (rozdeľuje učiteľ, napr. podľa zasadacieho poriadku, vedomostná úroveň)

-počet žiakov- ▪ viacpočetné skupiny- menej skupín, menej času strávi učiteľ pri kontrole výsledkov, zvoliť hovorcu, !nie všetci žiaci sa zapoja do práce

▪ menejpočetné skupiny- väčšia pravdepodobnosť, že všetci žiaci budú aktívni, skôr sa dohodnú na spôsobe riešenia výsledku

-organizovanie/diferencovanie práce- ■ diferencovaná (všetky skupiny riešia iné úlohy) ■ nediferencovaná (každá skupina má tú istú úlohu- môže sa hodnotiť rýchlosť aj správnosť)

-druhy skupín treba premyslieť ako ich tvoriť, premyslieť typy úloh (dif., nedif.), spôsob hodnotenia jednotlivých úloh (rýchlosť, správnosť, bodovanie alebo len výsledky), premyslieť organizačné hodiny

-učiteľ nemá zasahovať do práce skupín

-pri menej skupinách (viacpočetných) je menej kontrolovania pre U

-rozvoj spolupráce, aktivity, zvýši sa záujem o matematiku, možnosť uplatnenia sa aj slabším žiakom

-riziko: pracovný ruch, nepremyslená organizácia práce

 

☻ Individuálna/samostatná práca

-žiak sa spolieha len na svoje vedomosti a schopnosti

Pravidlo: všetko čo žiaci dokážu urobiť sami, nech to robia sami -pri sprístupňovaní nového učiva, pri opakovaní, upevňovaní

-pri príkladoch, ktoré majú určitú postupnosť/viac krokov, môže sa zastaviť a nepohne sa ďalej- príčinou neúspechu nemusí byť len nevedomosť, ale len omyl

+žiak pracuje vlastným tempom

-každá činnosť žiakov by mala byť kontrolovaná (záleží od typov úloh)

-pri zložitých slovných úlohách je potrebné vzorové riešenie na tabuli

-pri divergentných úlohách, kde príklad má viac spôsobov riešenia alebo viac riešení, nechať odprezentovať všetky riešenia

 

☻ Frontálna forma práce- práca s celou triedou

a) matematický krúžok: ● pre dobrovoľníkov bez rozdielu vedomostnej úrovne- úlohy z tzv. relačnej matematiky- krížovky, rébusy,... nenadväzujú na vyuč. hodiny ● MK pre šikovnejších- príprava na matematické olympiády- cielené úlohy ● MK pre žiakov, ktorí nedosahujú dobré výsledky- obsah nadväzuje na vyučovanie =  doučovanie- účasť povinná

-na 1. st. ZŠ je málo matematických krúžkov

b) matematické tábory, sústredenia

 

 

5. Učebné zdroje

Učebnice a pracovné zošity spolu s bežnými školskými zošitmi sú dôležitými prostriedkami práce na vyučovacích hodinách pri plnení domácich úloh a pri príprave na vyučovanie.

V 2. Ročníku používame : pracovný zošit a učebnicu, ktorá je určená MŠ SR.

 

Ďalšími veľmi dobrými pomôckami sú  vystrihovacie kartóny - s číslami: čísla a hry pre 1. ročník,metodické príručky, technické materiálne prostriedky:

• demonštračné- tabuľa, krieda, veľké stovkové počítadlo, model číselnej osi, rysovacie demonštračné pomôcky (kružidlo, 2 trojuholníky, linea), modely telies
• žiacke- kartičky s číslami, s bodkovou symbolikou, písacie a rysovacie potreby (kružidlo, lineár, trojuholník s ryskou), dvadsiatkové počítadlo, stovkové počítadlo malé, modely geometrických útvarov, modely peňazí...
• audiovizuálne -video, TV, počítače

 

Učiteľ by si mal premyslieť a zvážiť, aké uč. pomôcky do vyučovania zaradí, koľko času venuje práci s pomôckami, a akú formu práce použije.

 

6. Hodnotenie predmetu

 

 V 2. ročníku predmet klasifikujeme podľa Metodických pokynov č. 7/2009 z 28. A príla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Hodnotíme úroveň vedomostí (pojmy, vzťahy), činností (rysovanie, slovné úlohy), schopnosť uplatniť vedomosti v nových situáciách (v bežnom živote, v slov. úl.), úroveň samostatnosti myslenia, presnosť a výstižnosť spôsobu vyjadrovania

Charakteristika klasifikačných stupňov:

1. výborný

  - vedomosti o prir. číslach a počtových výkonoch sú pevné, presné, úplné, sústavné

  - myslenie žiakov je samostatné, dokáže vytvárať vzťahy medzi pojmami, vedomosti vie   aplikovať v nových situáciách, presný písomný aj ústny prejav

1.   chválitebný

 - vedomosti o prir. číslach sú pevné, presné, sústavné

 - vedomosti o počtových výkonoch nie sú dostatočne pevné, ale sú presné, úplné, sústavné

 - myslenie je samostatné, vedomosti vie uplatniť vo všetkých nových situáciách

1.   dobrý

 - vedomosti o prir. číslach sú sústavné s nevýraznými chybami- čítať, zapisovať, usporiadať    prir. čísla

 - vedomosti o počt. výkonoch sú tiež sústavné a celistvé, ale nie sú pevné ani presné

 - žiak pri počítaní spamäti je pomalý

 - pri písomnom počítaní sa objavujú omyly, ktoré však po upozornení vie samostatne opraviť

 - myslenie je málo samostatné a pri úlohách na aplikáciu učiva- slovné úl. potrebuje pomoc učiteľa

4. dostatočný

 - vedomosti o prir. číslach sú s nedostatkami, vedomosti o počtových výkonoch sú tiež   s mnohými medzerami

 - sám chyby nenájde, a vie si ich opraviť len s pomocou učiteľa

 - myslenie je málo samostatné, dokáže riešiť len jednoduché slovné úlohy a len s pomocou učiteľa

 - zložené slovné úl. nedokáže riešiť

5. nedostatočný

 - vedomosti o prir. číslach sú neúplné- nedokáže porovnávať jednociferné a dvojciferné čísla,  vedomosti o počtových výkonoch sú na nízkej úrovni

 -  neovláda ani základné spoje počítania spamäti

 -  nesamostatné myslenie, nedokáže riešiť ani jednoduché slovné úlohy

 

7.Prierezové témy:

  - využitie námetu slovných úloh a problémových situácií na rozvíjanie zdravotnej,       ekologickej, rodinnej a vlasteneckej výchovy , výchova k hospodárnosti a šetrnosti, k ekonomickému správaniu na finančnom trhu

- hľadanie vhodného modelu zovšeobecňujúceho jednotlivé konkrétno situácie, využitie počítača na uľahčenie práce spojenej s vyhľadávaním a spracovaním faktov pri riešení problémov

- vytvorenie kritického postoja k výsledkom vlastnej práce, ako aj k práci svojich spolužiakov za účelom vylepšenia výsledkov a získania ďalších skúseností.

 

 

 

Navýšenie v ŠkVP- 1 hodina týždenne

 

Toto navýšenie sa venuje aktívnemu rozvíjaniu matematických zručností pri riešení slovných úloh a utvrdzovaniu matematických operácií.