ŠkVP
- Školský vzdelávací program
- 1. ročník - učebný plán
- 1. ročník - Matematika
- 1. ročník - SJL
- 1. ročník - Etická výchova
- 1. ročník - Hudobná výchova
- 1. ročník - Výtvarná výchova
- 1. ročník - Prírodoveda
- 1. ročník - Telesná výchova
- 1. ročník - Mladý záchranár
- 2. ročník - učebný plán
- 2. ročník - SJL
- 2. ročník - Matematika
- 2. ročník - Vlastiveda
- 2. ročník - Prírodoveda
- 2. ročník - Informatická výchova
- 2. ročník - Telesná výchova
- 2. ročník - Etická výchova
- 2. ročník - Hudobná výchova
- 2. ročník - Výtvarná výchova
- 2. ročník - Mladý záchranár
- 3. ročník - učebný plán
- 3. ročník - SJL
- 3. ročník - Matematika
- 3. ročník - Vlastiveda
- 3. ročník - Prírodoveda
- 3. ročník - Anglický jazyk
- 3. ročník - Etická výchova
- 3. ročník - Informatická výchova
- 3. ročník - Výtvarná výchova
- 3. ročník - Hudobná výchova
- 3. ročník - Telesná výchova
- 3. ročník - Mladý záchranár
- 4. ročník - SJL
- 4. ročník - Matematika
- 4.ročník - Prírodoveda
- 4. ročník - Anglický jazyk
- 4. ročník - Výtvarná výchova
- 4. ročník - Pracovné vyučovanie
- 4. ročník - Etická výchova
- 4. ročník - Informatická výchova
 
 
- 1. ročník - Výtvarná výchova
- UMENIE A KULTÚRA - VÝTVARNÁ VÝCHOVA - Výtvarná výchova - 1.ročník - Poznámky - Štátny vzdelávací program - 1 - Školský vzdelávací program - 1 - Spolu: - 2 - 2008/2009 - ZÁKLADNÝ PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA - Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne - 1. Charakteristika učebného predmetu - Výtvarná výchova (ďalej VV) primárneho vzdelávania, je predmet, ktorý prostredníctvom autentických skúseností získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Týmto VV napĺňa svoje jedinečné poslanie v celom edukačnom procese. - Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem (jazyka), ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych umení súčasnosti (zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť). Predmet výtvarná výchova v sebe zahrňuje okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení – dizajn v jeho rôznych polohách (výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu), fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá (video a film). - Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv. - Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory. - Edukačný proces pozostáva zo zložky vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať ako izolované. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry. - 1.2 Metodické východiská predmetu sú: - a)v zážitkoch procesov(formálnych, technických i myšlienkových) výtvarných a vizuálnych umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry. - Žiak spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantazijné koncepty, alebo sa odvolávajú na javovú stránku sveta (realitu). Spracováva ich mentálne (konceptualizuje ich, predstavuje si možný spôsob ich vyjadrenia) i formálne (pokúša sa svoj koncept realizovať v materiáloch prostredníctvom nástrojov a techník). To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu a tým dopĺňa predmety v ktorých prevažuje cieľ kognitívny. - Výtvarná výchovamá aj potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy iných predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení (hudba, literatúra, dramaticko-pohybové umenie) ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi ... Preto môže VV vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo vzdialené predmety a posilňovať medzipredmetové vzťahy. Predmet vytvára tiež priestor pre synestetické vnímanie sveta, pre uplatnenie zmyslových modalít čuchu, hmatu a chuti, ktoré nie sú zahrnuté v tradičnom obsahu nášho vzdelávania. - b)v témach/námetochzobrazovania, ktoré ponímame z hľadiska: - osobnosti a veku žiaka,
- edukačných cieľov,
- kultúrno-spoločenskej reality.
 - Výtvarná výchovapredstavuje z hľadiska obsahu vyučovania ako celku (kurikula) jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty: - – koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …), - – kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity, procesy...), - – kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...), - – kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý,...), kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta, vo vkuse a názoroch iných ľudí), - – kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...). - Na rozdiel od iných predmetov, ktoré sa zaoberajú niektorými z týchto tém (prírodoveda, čítanie, náboženská a etická výchova), VV angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa o nich, ale vyjadruje ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia. - c)v reflexii dielvýtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Porozumenie jazyku, vyjadrovacím prostriedkom vizuálnych umení vychováva zo žiaka gramotného vnímateľa a používateľa vizuálnej kultúry. To ho jednak pripravuje na plnohodnotný život v prostredí v ktorom vizuálne znaky a komunikácia hrajú dôležitú a stále rastúcu úlohu (vplyv dizajnu, architektúry, reklamy, vizuálnych médií a multimédií), jednak umožňuje jeho začleňovanie do našej kultúrnej tradície, v ktorej zobrazovanie predstavuje objavovanie nových pohľadov na svet. - 2. Ciele predmetu - Ciele výtvarnej výchovy na úrovni primárneho vzdelávania sú: - Kognitívne ciele - Poznávať jazyk vizuálnych médií. Učiť ho poznať používať jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia. - Senzomotorické ciele - Rozvíjať tvorivosť.Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom výtvarnej výchovy rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník. - Socioafektívne ciele - Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. - Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania. - Osnovy VV okrem toho podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri zachovaní špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť, afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu, ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi. - 3. Obsah predmetu - Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov (v tabuľke vodorovný rad), vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka (v tabuľke zvislý rad) umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne – označené ako a), b). - V metodickej prílohe osnov sú k jednotlivým metodickým radom vypracované vzorové úlohy, mali by však slúžiť ako nezáväzná inšpirácia pre učiteľov. Okrem navrhovaného priebehu úlohy obsahujú možné motivačné a námetové východiská, navrhovanú techniku (pokiaľ nie je predmetom edukačnej témy) a vyjadrujú ciele každej . - Edukačné témy zoradené do metodických radov - (*číslovanie edukačných tém zodpovedá ich zaradeniu v metodických radoch v metodickej prílohe osnov, ktoré zohľadňuje aj edukačné témy odporúčané do školského vzdelávacieho programu) - metodické rady - 1. ročník - 2. ročník - 3. ročník - 4. ročník - edukačné témy / výtvarné problémy - 1. - výtvarný jazyk - /základné prvky výtvarného vyjadrovania - 1.1.škvrna 
 a tvar- /vyhľadávanie 
 a dopĺňanie- 2.1.línia 
 /hravé pokusy
 s rôznymi typmi liniek, ich vzťahmi
 a charakterom- 3.1.plošné geometrické tvary - /figúra (vecné zobrazenie) 
 z geometrických tvarov- 4.1. bod 
 /hravé činnosti
 s bodmi- 4.2.šrafúra, tieň/budovanie tvaru 
 a priestoru linkou, šrafovaním
 a tieňovaním, textúrami
 /predmetná kresba- 1.2.obrys - /pozorovanie - a výtvarné vyjadrenie obrysov rôznych tvarov - 3.2.priestorové geometrické tvary - /3D objekt z geometrických tvarov - 1.3.farba - /lokálny tón, zoznámenie s farbami a farebnou hmotou - 2.3.farba, výraz farby - 3.3.farba - /zosvetlovanie 
 a stmavovanie, svetlostná škála jednotlivých farieb, /tóny sivej farby- 4.3.farba - /farebné kontrasty: - teplá-studená, tmavá-svetlá, doplnkové farby - 2. - výtvarný jazyk- kompozičné princípy 
 a možnosti kompozície- 1.4.plocha 
 a tvar- /vyhľadávanie zvoleného tvaru v neartikulovanej textúre - 2.4. kompozícia - umiestňovanie vo formáte - 3.4.tvar 
 /komponovanie novotvaru na základe prienikov rôznych- obrysov /kumulácie tvarov - 4.5.výstavba proporcií 
 a tvarov v plošnom vyjadrení / základy proporčnosti v kresbe- 1.5. vytváranie kompozície 
 z tvarov písmen- 2.6.rytmus a pohyb /arytmia 
 a nehybnosť- 3.6.mierka - zoskupovanie predmetných tvarov v rôznych variáciách - 4.6. výstavba proporcií a tvarov 
 v priestorovom vyjadrení /základy proporčnosti
 v modelovaní- 1.6.uvedomenie si formátu - 2.7.symetria 
 a asymetria /tvarov, farieb, plôch (objektov)- 1.7.mierka: zmenšovanie 
 a zväčšovanie predmetných tvarov- 4. - podnety výtvarného umenia - 1.8. akčná maľba - / gesto, škvrna - 2.9.land art - / výtvarné hry 
 v krajine- 3.8. paketáž - /tvar ako obal - 4.8.impresionizmus, - krajinomaľba - /krajina ako žáner - /variácie krajiny - v rôznych atmosférach - 2.10.surrealizmus fantastický portrét - /použitie surrealistickej metódy - 3.9.materiálový reliéf /otláčanie do hliny, odlievanie do sádry - 4. - podnety výtvarného umenia - /výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia - 1.11.inšpirácia pravekým umením - / témami, procesmi, technikami 
 a materiálmi- / alt.: inšpirácia umením prírodných národov - 2.11.inšpirácia archaickými písmami (hieroglyfy, piktogramy, transformácie zobrazujúceho znaku na symbol, tajná abeceda...) - 3.11. inšpirácia gréckym umením - / témami, procesmi, technikami 
 a materiálmi- 4. 11.inšpirácia umením ďalekého východu (Čína, Japonsko), / papierový objekt, kaligrafia - 5. - podnety fotografie - 2.12.koláž - / montáž z fotografií - 3.12.dopĺňanie častí fotografie 
 kresbou, maľbou, reliéfom, kolážou- 6. - podnety filmu 
 a videa- 1.13.pohyblivý obraz - akcia a atrakcia - 2.13.filmová postava, filmový kostým, filmové herectvo - 3.13. priestor filmu, rám, filmová scénografia - 4.13.filmový trik, kulisa - 7. - podnety architektúry - 2.14.architektúra ako skladačka, stavebnica, stavba konštrukcia; zodpovednosť a hra - 3.14.výraz architektúry - /architektonický výraz a prostredie / mimikry, historické a pamiatkové prostredie - 4.14. antropo- (zoo-, fyto-) morfná architektúra - 8. - podnety dizajnu 
 
 - 1.16.dizajn a ľudské telo /telo a jeho doplnky, maska - 3.15.grafický dizajn 
 /symbol, znak- 4.15.dizajn inšpirovaný organickými tvarmi 
 a telesnými funkciami- 4.16.dizajn inšpirovaný slovom (názvom) - 9. - podnety tradičných remesiel - 3.17.bábkárstvo 
 /tvorba bábok- 4.17. drotárstvo 
 /vytváranie z drôtu- 10. - elektronické médiá - 2.18.hry s písmom 
 a s textom na počítači- 3.18.kreslenie prostredníctvom počítača - 4.18. maľovanie prostredníctvom počítača - 11. - porovnávacie, kombinačné 
 a súhrnné cvičenia- 1.19.poznávanie a porovnávanie 
 rôznych médií- 2.19.triedenie zobrazenie predmetov podľa kategórii /porovnávanie - 4.19. - syntézarôznych typov obrazu - a zámena prvkov - a kompozície (krajiny a zátišia, príp.portrétu) - 2.20. miešanie 
 (hybridácia) tvarov zvierat a vecí- 4.20.možnosti zobrazovania motívu / odklon od schém - 12. - podnety hudby - 1.21.výtvarné stvárnenie nálady a rytmu hudobnej skladby - 4.21. hudba ako obraz tónov, farebné tóny, farebné stupnice - 13. - synestetické podnety - 1.22.hmat - /tvar, povrch, vo vzťahu navzájom 
 a k motívu- 2.22.hmat vo vzťahu k priestoru 
 a plasticite- 14. - podnety rôznych oblastí poznávania sveta - 2.23. - a) podnety prvouky: - časti tela - možnosť spojiť s edukačnými úlohami 2.19. a 2.20 - 3.23. - a) podnety prírodovedy: - zmeny látok a ich výtvarné využitie - 4.23. - a) podnety vlastivedy: 
 mapa ako výtvarný prejav- 15. - tradícia 
 a identita
 /kultúrna krajina- 1.24. výtvarná reakcia na - prostredie školy - 4.24.výtvarná reakcia na pamiatku (monument) obce - 16. - škola v galérii - /galéria v škole - 1.25.portrét 
 v galérii- / výraz tváre - 3.25. atribúty ikonografie 
 / čo znamená moje meno- CIEĽOVÉ KOMPETENCIE - Žiak má po absolvovaní primárneho vzdelania mať tieto vedomosti, ovládať zručnosti a byť schopný zaujímať postoje: - Vedomosti - Vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy). - Absolvent primárneho stupňa vzdelania sa naučil: - základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,
- vedomosti ovlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixy, štetce, nožnice, pastózne a vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),
- základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia, umenia starovekých kultúr, antického umenia,
- základné vedomosti o vývoji a hlavných kultúrnych typoch písma,
- základné poznatky o princípoch impresionistickej, surrealistickej a akčnej maľby, paketáže, land artu a niektorých formách body artu vyplývajúce z výtvarnej skúsenosti – znalosť vybraných charakteristických diel týchto smerov,
- znalosť základných maliarskych a sochárskych žánrov: krajinomaľby, zátišia, portrétu, sochy, reliéfu,
- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,
- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,
- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary, kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).
 - Zručnosti a spôsobilosti - Formálne zručnosti - Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry). - Žiak dokáže: - tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného motívu), realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote v závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a smer pohybu, gesto, hravá aktivita a pod.) a rôznych materiálov (pastózna farba, tekutá farba, mäkký a tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu, rôzne modelovacie hmoty a pod.),
- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti – s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary,zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním, vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou,priraďovať príbuzné tvary,transformovať predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, geometrický a organický tvar,skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar,narábať s pozitívom a negatívom tvaru - figúra a pozadie,
- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a fantázie, zosvetlovať a stmavovať farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb), materiálové kontrasty (tvrdý, mäkký materiál), kontrasty textúry povrchov (drsná, hladká, vzorovaná ...),
- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,
- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),
- vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,
- zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba – za/pred sebou); vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov,
- pokúšať sa o štylizáciu(vlastné poňatie zobrazenia motívu).
 - Technické zručnosti - Žiak dokáže: - zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixy, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.),
- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami,
- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,
- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvomštetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie,)
- zvládnuť jednoduché konštrukčno - technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži a v asambláži (vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie a pod.,)
- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),
- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievanie reliéfu do sadry,
- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka, stavebnica) a improvizovaných materiálov,
- zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko - textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi (ceruza, guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre.)
 - Mentálne spôsobilosti - Rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcií), rozumového posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia. - Žiak dokáže: - primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a procesy (trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, spínanie, drôtovanie, viazanie, vkladanie, balenie ... rôzne druhy kreslenia čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej tlače ...); schopnosť opísať jednoduché technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,
- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,
- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný, sklamaný, dráždivý, ľahostajný a pod.),
- vedome používať významové kontrasty motívov (napr. interpretácia zlého a dobrého tvaru, figurácie a pod.),
- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť, príslušnosť k významovej množine a pod.),
- priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií
- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky), radenie vo vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),
- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov, mierky,
- vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy (farba a tvar voči tónom hudby, chutiam, vôňam a pachom),
- hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom.
 - Postoje - Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je a priori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu, aby pri každej edukačnej téme volil iniciatívne svoje vlastné, teda autentické riešenie, a postupne formuloval svoj estetický (vkusový) i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto prístupu je dôležitým momentom edukácie, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentné myslenie formované väčšou časťou kurikula. - U žiaka sa sformovali tieto postoje: - otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,
- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),
- v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,
- náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),
- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
- aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.
 - Poznámky: - Pri používaní IKT (tematický rad: Podnety elektronických médií) odporúčame triedu deliť na 2 skupiny.
- Organizácia činnostného vyučovania vyžaduje väčšie časové jednotky ako 45 min. Z toho dôvodu je optimálne v školskom vzdelávacom programe navýšiť hodinovú dotáciu.
- Pri niektorých edukačných témach je možné v rámci primárneho vzdelávania združiť vyučovanie výtvarnej výchovy do spoločných projektov s inými predmetmi.
- K učebným osnovám je vydaná metodická príloha s rozvedenými metodickými radmi,
 - ktoré nie sú záväzné, majú charakter inšpiračného materiálu pre učiteľa. Expozičný, pracovný a demonštračný vizuálny materiál sa nachádza na edukačnom DVD. - Predmet VV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Metodika hodnotenia je rozpracovaná v metodickej prílohe.
- V rámci tematického učebného plánu môže učiteľ edukačné témy zaraďovať do vyučovania v poradí ako a časovom rozpätí podľa vlastného uváženia.
 
 
 
 
