- Školský vzdelávací program
- 1. ročník - učebný plán
- 1. ročník - Matematika
- 1. ročník - SJL
- 1. ročník - Etická výchova
- 1. ročník - Hudobná výchova
- 1. ročník - Výtvarná výchova
- 1. ročník - Prírodoveda
- 1. ročník - Telesná výchova
- 1. ročník - Mladý záchranár
- 2. ročník - učebný plán
- 2. ročník - SJL
- 2. ročník - Matematika
- 2. ročník - Vlastiveda
- 2. ročník - Prírodoveda
- 2. ročník - Informatická výchova
- 2. ročník - Telesná výchova
- 2. ročník - Etická výchova
- 2. ročník - Hudobná výchova
- 2. ročník - Výtvarná výchova
- 2. ročník - Mladý záchranár
- 3. ročník - učebný plán
- 3. ročník - SJL
- 3. ročník - Matematika
- 3. ročník - Vlastiveda
- 3. ročník - Prírodoveda
- 3. ročník - Anglický jazyk
- 3. ročník - Etická výchova
- 3. ročník - Informatická výchova
- 3. ročník - Výtvarná výchova
- 3. ročník - Hudobná výchova
- 3. ročník - Telesná výchova
- 3. ročník - Mladý záchranár
- 4. ročník - SJL
- 4. ročník - Matematika
- 4.ročník - Prírodoveda
- 4. ročník - Anglický jazyk
- 4. ročník - Výtvarná výchova
- 4. ročník - Pracovné vyučovanie
- 4. ročník - Etická výchova
- 4. ročník - Informatická výchova
4. ročník - Výtvarná výchova
ZÁKLADNÝ PREDMET: VÝTVARNÁ VÝCHOVA
1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania
Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstav, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť objavovania nových možnosti, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu deti hravú činnosť a priamy prostriedok materializácie vlastných predstav. Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory. Edukačný proces pozostáva zo zložiek: vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto zložky sa vo VV prelínajú, nemožno ich chápať izolovane. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z druhej. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry.
Výtvarná výchova v primárnom vzdelávaní je predmet, ktorý prostredníctvom autentických skúsenosti získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a seba- vyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít.
Metodické východiská predmetu sú:
a) v zážitkoch procesov (formálnych, technických i myšlienkových) výtvarných a vizuálnych
umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry. Žiak spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantázijné koncepty, alebo sa odvolávajú na javovú stránku sveta (realitu). Spracováva ich mentálne (konceptualizuje ich, predstavuje si možný spôsob ich vyjadrenia) i formálne (pokúša sa svoj koncept realizovať v materiáloch prostredníctvom nástrojov a technik). To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu, a tým dopĺňa predmety, v ktorých prevažuje kognitívny cieľ. Výtvarná výchova má aj potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy iných predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení (hudba, literatúra, dramaticko-pohybové umenie),ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi a pod.
b) v témach /námetoch zobrazovania, ktoré vnímame z hľadiska:
• osobnosti a veku žiaka,
• edukačných cieľov,
• kultúrno-spoločenskej reality.
Výtvarná výchova predstavuje z hľadiska obsahu vyučovania ako celku (kurikula) jedinečnú
možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:
– koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),
– kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity, procesy...),
– kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),
– kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ,
postihnutý,...), kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta, vo vkuse a názoroch
iných ľudí),
– kategórie efektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).
Na rozdiel od iných predmetov, ktoré sa zaoberajú niektorými z týchto tém (prírodoveda,
čítanie, náboženská a etická výchova), VV angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa
o nich, ale vyjadruje ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia.
c) v reflexii diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Porozumenie jazyka
a vyjadrovacím prostriedkom vizuálnych umení vychováva zo žiaka gramotného vnímateľa a
používateľa vizuálnej kultúry. To ho jednak pripravuje na plnohodnotný život v prostredí, v ktorom vizuálne znaky a komunikácia hrajú dôležitú a stále rastúcu úlohu (vplyv dizajnu, architektúry, reklamy, vizuálnych médií a multimédií), jednak umožňuje jeho začleňovanie do
našej kultúrnej tradície, v ktorej zobrazovanie predstavuje objavovanie nových pohľadov na
svet.
Časová dotácia
► 4. ročník
► 1 hodina týždenne/ 33 hodín ročne
Miesto realizácie
► trieda
► počítačová učebňa
► školský dvor
2. Ciele predmetu
Ciele výtvarnej výchovy na úrovni primárneho vzdelávania sú :
Kognitívne ciele
Poznávať jazyk vizuálnych médií. Učiť ho poznať používať jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia.
Senzomotorické ciele
Rozvíjať tvorivosť.Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom výtvarnej výchovy rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.
Socioafektívne ciele
Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením.
Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.
Osnovy VV okrem toho podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri zachovaní špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť, afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu, ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi.
Obsah vzdelávania
Tematický
celok
Téma
UČIVO – OBSAH
Obsahový štandard
KOMPETENCIE – VÝSTUP
Výkonový štandard
1.
Výtvarný jazyk
/základné prvky
výtvarného
vyjadrovania
2.
Výtvarný jazyk/
kompozičné
princípy
a možnosti
kompozície
3.
Podnety
výtvarného
umenia / média,
štýly, procesy,
techniky, témy
4.
Výtvarné
činnosti
inšpirované
dejinami
umenia
5.
Podnety
filmu a videa
6.
Podnety
architektúry
7.
Podnety dizajnu
8.
Podnety
tradičných
remesiel
9.
Elektronické
médiá
10.
Porovnávacie, kombinačné
a súhrnné cvičenia11.
Podnety hudby
a literatúry
/synestetické podnety12.
Podnety rôznych oblastí poznávania sveta
13.
Tradícia a identita
/kultúrna krajina14.
Výtvarné hry
1.1. Bod /hravé činnosti s bodmi/
1.2. Šrafúra, tieň /budovanie tvaru a priestoru linkou, šrafovaním a tieňovaním, textúrami /predmetná kresba
1.3.farba /farebné kontrasty:
teplá-studená, tmavá-svetlá, doplnkové farby
2.1.materiálové
a tvarové kontrasty
a súzvuky / textúra povrchov2.2.výstavba proporcií
a tvarov v plošnom vyjadrení / základy proporčnosti v kresbe2.3.variačné
a permutačné cvičenia /odklon od schematického zobrazovania3.1.alchymáž
/chemické spôsoby otláčania, sťahovania reprodukcie
3.2.krajinomaľba
/základy problematiky
/variácie krajiny
v rôznych situáciách3.3. zátišie / základy problematiky / variácie svetla, farby, materiálov
4. 1.inšpirácia umením ďalekého východu
(Čína, Japonsko), jeho materiálmi a štýlmi5.1.filmový trik
6.1.žiaci navrhujú budovu v tvare ľudskej, zvieracej, rastlinnej postavy alebo časti tela
7.1.dizajn inšpirovaný organickými tvarmi
a telesnými funkciami7.2.dizajn inšpirovaný slovom (názvom)
8.1. drotárstvo
/vytváranie z drôtu9.1. maľovanie prostredníctvom počítača
10.1. porovnávanie výrazu toho istého motívu; syntéza krajiny
a zátišia (portrétu...)11.1.divadlo /syntéza dramatického a výtvarného výrazu
11.2. hudba ako obraz tónov, farebné tóny, farebné stupnice
12.1.podnety vlastivedy: mapa
13.1.výtvarná reakcia na pamiatku (monument) obce
14.1.zábavná koláž (montáž, asambláž, roláž, frotáž...)
kreslenie prostredníctvom bodov: línie a plochy sú vytvárané ako rady alebo textúry bodov; pomocou dierkovacieho strojčeka je možné pripraviť si rastre, ktoré sa dajú použiť ako šablóny pri maľbe
žiaci kreslia vybraný námet, najprv linkou, potom rôzne časti rôzne šrafujú (šrafúry skúšajú na časti obrázku v „skúšobných poliach“ a až potom ich aplikujú v kresbe); dôraz je na smer ťahu kresliaceho prostriedku (rovnobežné, prekrížené, pod ostrým uhlom...), na prítlak, na hrúbku a hustotu čiar; možnosti šrafovania porovnávajú s možnosťami plynulého tieňovania (jemným vrstvením alebo roztieraním mäkkej ceruzy alebo uhlíka)
kontrasty:
teplých a studených farieb, doplnkových farieb,
kontrast v svetlosti farieb;
žiaci si vyskúšajú na riešení farebných plôch najprv prvé dva kontrasty s ktorými následne skombinujú kontrast v svetlosti farieb
žiaci sa snažia vyjadriť kontrastnosť zobrazovaného prostredníctvom tvaru (prírodný- geometrický, tupý-ostrý, zahmlený- jasný...), povrchu (drsný-hladký, lesklý-matný, studený-teplý), materiálu (organický-anorganický, mäkký-tvrdý, vzácny-obyčajný...), mierky (veľký-malý) a farby
žiaci následne modelujú hlavu podľa kresby a snažia sa uplatniť poznatky z kresby a doplniť ich o priestorové pozorovanie; merajú základné časti, porovnávajú ich a vymerané pomocné čiary nakreslia ako „lešenie“ (nejde o zachytenie podoby, len o evidenciu základných proporcií)
žiaci sú motivovaní spracovať častý kompozičný motív iným (z hľadiska zažitých kompozičných schém netradičným) spôsobom; je možné dať zobrazeniu vtipné alebo smutné usporiadanie (kompozíciu)
žiaci si vyberú obrazový materiál z časopisov a pomocou riedidla ho prenesú na čistý papier; môže sa stať východiskom ďalšieho komponovania
maľba krajiny; variácie v rôznych situáciách (požiar, víchrica, zemetrasenie, dážď, búrka, deň, noc, zima, leto, jar, jeseň ...)
maľba krajiny škvrnami, pointilistickou technikou (bodové dotyky štetca), kombinácie farebných škvŕn (miešanie farieb: žlté a modré škvrny vytvárajú dojem zelenej)
maľba zátišia z rozmanitých predmetov (geometrické, prírodniny, technické alebo netradičné predmety
a pod.), ukladanie predmetov (hľadanie vzťahov a susedstiev
z hľadiska tvaru, farby, mierky, významovej kategórie);pozorovanie
a snaha usporiadať predmety podľa videného - aspoň rámcovo vystihnúť tvar, farbu, proporcie; dôraz na farebnosť a výraz celkukonštrukcie papierových drakov, farebné riešenie, tvarové riešenie, materiálové riešenie
kaligrafické pokusy, kaligrafia latinkou, vlastnými obrázkovými znakmi
námetom je technologický proces, realizácia vyžaduje dostupné technické vybavenie ale zvýšený dozor
(menšie skupinky žiakov)
výroba príšery – z rôznych materiálov, deti pracujú v skupinách
architekt ako technik a lekár; architektúra ako človek a ako živočích: kosti, žily a orgány, oči a ústa domu (manieristické fasády, Loosove vily), ukážky prenosu príkladov zo živočíšnej ríše do architektúry
príroda ktorá vzdoruje geometrii a geometria, ktorá opravuje prírodu
žiaci navrhujú predmet inšpirovaný organickými tvarmi
a výrazovosťou tela (vtákov, zvierat, chrobákov...)žiaci navrhujú tvar predmetu inšpirovaný jeho názvom
žiaci odrôtovávajú ľubovoľný predmet, vytvárajú drôtenú sieť, ktorú môžu ozvláštniť zadrôtovaním ďalších drobných predmetov, prírodnín a pod.
žiaci kreslia a vyfarbujú plochy, pracujú s farebnými prechodmi, dokážu použiť filtre a manipulovať s obrázkom v počítači;
hrajú sa s bodom, líniou, škvrnou, tvarom; vyskúšajú si farebné transformácie; prostriedky a ich výrazové možnosti porovnávajú
s klasickými postupmižiaci kreslia vybraný motív (napr. strom) podľa svojej zaužívanej schémy; následne kreslia podľa predstavy rôzne druhy stromov; potom kreslia tieto stromy podľa predlohy a sú upozorňovaní na charakteristické odlišnosti v stavbe aj v detailoch rôznych druhov (porovnávajú svoje schémy a kresbu podľa predlohy alebo skutočnosti); na záver kreslia stromy s výrazom (vo vetre, smutné, pyšné...
žiaci vymyslia námet - scénku krátkeho divadla (tieňové, bábkové, prstohra...), postoje a gestá, dialóg (napíšu krátky scenár), vytvoria kulisy, kostýmy, masky, rekvizity; dôraz na divadelný priestor, svetlo, charakter postáv;
možnosť deľby práce, kooperácia
žiaci si vypočujú stupnice tónov a podľa vlastného uváženia k nim priraďujú farebné tóny; z nich vyberú príjemné a nepríjemné dvojice; molové a durové;
namaľované stupnice sa pokúsia doplniť krátkym textovým komentárom
vlastná mapa;
žiak si vytvára vlastné symboly, určuje topografiu terénu, prepisuje terén do vrstevníc a k mape pripraví komentár
žiaci navštívia lokalitu, ktorú možno považovať za pamiatku charakterizujúcu obec alebo najbližšie okolie; kreslia ju, kreslia detaily, dosadzujú do nej historický príbeh; môžu vytvoriť jej jednoduchý model... vlastné výtvarné reakcie a komentáre, doplnenia a pod.
žiaci si vymenia vlastné fotografie a vtipne ich kolážujú, rolážujú alebo montujú;
žiaci si v daných časových intervaloch navzájom vymieňajú rozpracovanú kresbu (maľbu, grafiku) a zasahujú do nej (menia ju)
a) pochopenie rozmanitých možností vyjadrenia jedného základného prvku
b) využitie výrazových možností bodu v kresbe
c) základná charakteristika bodu, vzťahu bodu a línie, bodu a tvaru
d) oboznámenie sa s nástrojmi a materiálmi zanechávajúcimi stopu
e) pochopenie vzťahov základnej geometrie
a tvarovej rozmanitosti predmetovf) konfrontácia prírodných
a geometrických tvarova) budovanie tvaru modelovaním kresby
b) precvičovanie základných kresliarskych zručností
a) opačne polarizované motívy
napr. krajina na Sahare
a severnom póle, to isté mesto
v lete a v zime, horúca
a studená pecb) návrh na látku, tapetu...
a) uvedomiť si vnútornú stavbu vonkajšieho obrysu
b) pozorovať základy lazúrneho miešania farebných tónov pochopiť priestorové vzťahy videné v skutočnosti, prekrývanie predmetov a ich vzájomnú mierku
a) artikulácia vlastného vyjadrovania,
pochopenie prepisu
b) výstavba tvaru na základe pozorovania, naučiť sa zásady vizualizovania a merania
c) pozorovať
z daného bodu,
z rôznych bodova) rozhovor o tom ako zobrazujú (napr. krajinku: domček, slnko...) menší žiaci a akými rôznymi spôsobmi (z hľadiska kompozície) sa dá zobrazovať
b) uvedomiť si rôzne možnosti umiestňovania zobrazení na ploche papiera
a) chemické kopírovanie (odtláčanie) technických obrazov
b) pochopenie nových technických možností zobrazovania
a) krajina v okolí školy (podľa skutočnosti)
b) krajina podľa fotografie
c) krajina spamäti
variovanie motívu, niektoré polohy môžu byť zadané učiteľom, ďalšie by si mal vymýšľať žiak
a) rôznorodé predmety;
pozn.: zátišie treba zostaviť netradične, z predmetov tvarovo jednoduchých a pre deti atraktívnych
a) spracovanie krepového papiera, lakovaného papiera,
b) kombinácia rôznych typov papiera,
c) origami, krčenie, strihanie, skladanie
a) uvedomenie si výrazu jednoduchých ťahov štetca
b) uvedomenie si prepisu pohybu – gesta
a) kresba, (maľba, modelovanie) ľubovoľnou technikou;
práca s fotografiou
(z novín, časopisov), premaľby obrazovb) kašírovanie, asambláž
a)uvedomovanie
si vnútornej štruktúry tela, domu a mesta
b)rozvíjanie technického myslenia
c)skúmanie možností analógie a jej kritika
d)rozvíjanie
morálnych postojov: expanzia civilizácie
kľúčové slovo:
architektonická a mestská štruktúra
a) „oživenie“ sveta predmetov - prenos tvarov (funkcií) tela na predmet (nástroj, stroj, prístroj)
b) protéza - umelé krídlo (labka, zobák)...
a) hľadanie analógií názvov častí predmetov a tela (napr. oko, ucho, bruško, nožička, rúčka, ručička, hlava ...)
a) objavovať nové technické možnosti
b) získať záujem o tradície ľudového remesla
a) osvojenie si techniky kreslenia a maľovania v počítači
b) získanie úplnejšieho pohľadu na výtvarné vyjadrovacie prostriedky prostredníctvom nového média
a) nabúranie utkvených schematických typov zobrazovania
b) objavovanie rozmanitosti tvaru a usporiadania v individuálnych predmetoch
d) objavovanie individuálneho výrazu v zobrazovaných predmetoch
a) transformácia časti známeho príbehu (rozprávky) – výber charakteristickej krátkej scénky
b) vlastný príbeh – krátka scénka
c) pochopenie dramatického účinku svetla, priestoru, gesta, siluety, pohybu
d) syntéza výtvarného
a dramatického výrazua) hľadanie vzťahu medzi zvukovými a farebnými tónmi
b) spontánne hľadanie harmónií
a) fantastická krajina
b) moja cesta do školy
c) mapa pre blchu na psej hlave a pod.
a)rozvíjanie vzťahu k pamiatkam a k histórii svojho najbližšieho okolia
b) vlastný výtvarný komentár, uvedomenie si výtvarnej zaujímavosti pamiatky
a) koláž z materiálov, z časopisov
b) koláž zo zväčšených fotografií
c) výtvarný komentár
d) hra, vtipné komentovanie
4. Požiadavky na výstup pre 1. stupeň ZŠ
Žiak má po absolvovaní primárneho vzdelania mať tieto vedomosti, ovládať zručnosti a byť schopný zaujímať postoje:
Absolvent primárneho stupňa vzdelania sa naučil:
- základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,
- vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixy, štetce, nožnice, pastózne a vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača ...),
- základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia, umenia starovekých kultúr, antického umenia,
- základné vedomosti o vývoji a hlavných kultúrnych typoch písma,
- základné poznatky o princípoch impresionistickej, surrealistickej a akčnej maľby, paketáže, land artu a niektorých formách body artu vyplývajúce z výtvarnej skúsenosti – znalosť vybraných charakteristických diel týchto smerov,
- znalosť základných maliarskych a sochárskych žánrov: krajinomaľby, zátišia, portrétu, sochy, reliéfu,
- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,
- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,
- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary, kolorit, usporiadanie, prírodniny, prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).
Žiak dokáže:
- tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za účelom výrazu (nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného motívu), realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote v závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia (prítlak, rýchlosť a smer pohybu, gesto, hravá aktivita a pod.) a rôznych materiálov (pastózna farba, tekutá farba, mäkký a tvrdý kresliaci materiál, rôzne druhy podkladu, rôzne modelovacie hmoty a pod.),
- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti – s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary,zmnožovať tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním, vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou,priraďovať príbuzné tvary,transformovať predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, geometrický a organický tvar,skladať tvar z rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar,narábať s pozitívom a negatívom tvaru - figúra a pozadie,
- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a fantázie, zosvetľovať a stmavovať farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb), materiálové kontrasty (tvrdý, mäkký materiál), kontrasty textúry povrchov (drsná, hladká, vzorovaná ...),
- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,
- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),
- vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,
- zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba – za/pred sebou); vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov,
- pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).
Žiak dokáže:
- zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixy, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.),
- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami,
- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,
- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvomštetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie,)
- zvládnuť jednoduché konštrukčno - technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži a v asambláži (vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie a pod.,)
- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),
- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievania reliéfu do sadry,
- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka, stavebnica) a improvizovaných materiálov,
- zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko - textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi (ceruza, guma, štetec, pečiatka, označenie výberu, základné filtre.)
Žiak dokáže:
- primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a procesy (trhanie, krčenie, skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, spínanie, drôtovanie, viazanie, vkladanie, balenie ... rôzne druhy kreslenia čiary, maľovania plochy, modelovania tvaru, jednoduchej grafickej tlače ...); schopnosť opísať jednoduché technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,
- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,
- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný, sklamaný, dráždivý, ľahostajný a pod.),
- vedome používať významové kontrasty motívov (napr. interpretácia zlého a dobrého tvaru, figurácie a pod.),
- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť, príslušnosť k významovej množine a pod.),
- priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií
- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky), radenie vo vývojovom rade (pohyb, komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),
- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov, mierky,
- vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy (farba a tvar voči tónom hudby, chutiam, vôňam a pachom),
- hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom.
U žiaka sa sformovali tieto postoje:
- otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,
- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),
- v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,
- náklonnosť k uvedomenému, hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),
- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie
a pretváranie
5. Metódy a formy práce
Vo vyučovaní výtvarnej výchovy na 1. stupni budeme v edukačnom procese používať metódy: reproduktívne metódy, aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, metódy rozvíjania tvorivosti, metódy produktívne, heurestické metódy, výskumné metódy, analytické metódy, syntetické metódy, metódy slovné (metódy hovoreného slova, monológ, dialóg), metódy názorné (používanie ilustrácií, náčrtov, demonštrácia, modelovanie), praktické metódy (maľovanie, kreslenie, tupovanie, modelovanie, strihanie, trhanie, lepenie a iné...)
V širšom slova zmysle ako didaktické formy vyučovania výtvarnej výchovy budeme využívať vyučovaciu hodinu v triede, vychádzku, vyučovaciu hodinu v počítačovej učebni. V užšom slova zmysle najčastejšie používame skupinové formy práce, ktoré zvyšujú kolektívnosť, humanizáciu a rozvíjajú aktivitu žiakov, učia pracovať v kolektíve. Ale aj samostatnú prácu, pri ktorej sa žiaci spoliehajú len na svoje zručnosti a schopnosti, tvorivosť. V niektorých prípadoch (vytváranie projektov, zhotovovanie jedného produktu) je na mieste využitie frontálnej formy práce, pri ktorej sa pracuje s celou triedou.
6. Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
webové stránky (www.zborovna.sk)
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
8. Prierezové témy
Multikultúrna výchova – Naučiť žiakov akceptovať rozmanitosti ako realitu danú prírodou.Rozvíjať u žiakov schopnosť rozlišovať, a naopak, porovnávať odlišnosti.
Mediálna výchova – Učiť žiakov, ako využívať média, naučiť sa s nimi narábať. Naučiť ich informácie z médií využívať pre svoju potrebu.
Environmentálna výchova – Posilňovať u žiakov pocit zodpovednosti vo vzťahu k prírode, zvieratám, poznávať rozmanitosti rôznych tvarov, naučiť ich starať sa o svoje okolie.
Osobnostný a sociálny rozvoj – Rozvíjať u žiakov schopnosť tvoriť, pociťovať radostný zážitok z objavovania novotvarov, rešpektovať navrhnuté pravidlá.
Regionálna výchova - Rozvíjanie vzťahu k pamiatkam a k histórii svojho najbližšieho okolia
9. Hodnotenie predmetu
Žiaci budú hodnotení podľa metodického pokynu č. 22/2011 – na hodnotenie žiakov základnej školy.
Slovné – formou pochvaly, povzbudenia, usmernenia
Hodnotenie kolektívom, sebahodnotenie
Výstavka najlepších prác na triednej nástenke alebo v školskej galérii