PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ

 

 

 

VLASTIVEDA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁKLADNÝ PREDMET: VLASTIVEDA

 

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

 

Vlastiveda je predmet, ktorý zahŕňa oblasť vzdelania venovanú poznávaniu svojej vlasti, svojho kraja, regiónu a samotnej obci.  Vlastivedné – motivačné poznávanie začína už v detstve, priestor okolo dieťaťa je plný zaujímavých vecí a potrebujú na ne odpoveď .  Vlastiveda na 1.stupni ZŠ je obsahovo naplnená emotívnym (dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a celkovo dojmov z rodnej krajiny (okolie školy a bydliska). S tým súvisí aj poznanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, či už školy alebo partie kamarátov.  Poznanie svojej krajiny v časových premenách jednotlivých ročných období s dôrazom na starostlivosť o bezpečnosť a zdravie vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a prírody. Človek aj príroda sa mení v čase a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu ale aj celej republiky musí byť spojené s poznaním histórie. Vlastiveda by mala byť činnostným obsahom. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným,  kultúrnym, historickým prepojením-koncoročný výlet. Vlastiveda (Objavujeme Slovensko) je rozdelená na dve veľké časti, a to Príroda Slovenska a Slovensko v minulosti a dnes. V časti Príroda Slovenska je základom spoznanie vybratých prírodných krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávaní na základe obrázkov a i. Slovensko v minulosti a dnes sú príbehy historického rázu. Zakladá sa na spoznaní významných udalostí v histórii Slovákov, o ich zaradení v správnom časovom slede. (Cestujeme po Slovensku) žiaci spoznajú najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti regiónov. Realizácia je prostredníctvom „výletov“, jeden výlet po Slovensku je zameraný na jeden vybratý región. Dôraz je na práci s príbehmi a obrázkami, každý z nich znázorňuje jeden významný prvok regiónu a na čítaní zjednodušenej mapy

 

 

Časová dotácia

• 3. ročník
• 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne

                                                               

 

2. Ciele učebného predmetu

 

Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, rozprávaní, pozorovaní, skúmaní, žiaci získavajú vzťah k rodnému kraju – kraju, v ktorom žijú. Vo vyučovaní vlastivedy v 3. ročníku je cieľom, aby žiaci vedeli rozprávať o svojom rodnom kraji (krajine svojho okolia). Pomenovať jeho jednotlivé prvky – časti. Primerane veku odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a spoločenského rázu) v krajine svojho okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri každej vhodnej téme majú žiaci použiť poznatky zo svojich pozorovaní a skúseností. Žiaci majú dokázať pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda a čo človek. Rozprávať o premenách prírody počas roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v rodnom kraji pomocou svetových strán a významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec. Po objavnom spoznaní rodného kraja sa žiaci pútavou formou oboznámia so zaujímavými časťami Slovenska.

 

 

 Žiaci majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré už nie sú z ich bezprostredného okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3. ročníku) vybraté pohoria, jaskyne, rieky, mestá a i. Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa odlíšiť ich už na pohľad významné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému. Porozprávať o významných historických udalostiach.

Výučba vlastivedy v 4. ročníku sa zameriava na zážitkové spoznávanie častí Slovenska. Pre žiakov je pri tom dôležité vedieť čítať mapu a rozprávať o obrázkoch, fotkách. Dozvedieť sa pútavé skutočnosti o rôznych častiach Slovenska. Porovnávať jednotlivé oblasti s rodným krajom.

 

Učebný predmet vedie žiakov k rozvíjaniu komunikatívnej kompetencie tým, že umožňuje prezentáciu slovnú alebo písomnú navštívenej oblasti na Slovensku alebo interpretácii prečítanej alebo vypočutej povesti, piesne, básne viažucej sa k regiónu alebo ku Slovensku. Učivo o Slovensku rozvíja aj čitateľskú gramotnosť tým, že jednak žiaci majú možnosť interpretovať umelecké texty z literatúry alebo odborného textu, ale taktiež majú možnosť rozvíjať si schopnosť opisu obrázkov, diagramov, kresieb a pod.

Ďalšou dôležitou kompetenciou je rozvíjanie  kultúrnej kompetencie,  personálnej a interpersonálnej, pretože učebný predmet dáva predpoklad pre tvorbu projektov a tímovej práce.

 

 

3. Obsah učebného predmetu

 

 

Zatiaľ čo v 2. ročníku žiaci spoznávali svoje blízke okolie, v 3. ročníku je učivo rozdelené do tematických celkov a tém, v ktorých budú žiaci spoznávať naše Slovensko, oboznámia sa s krásami prírody, udalosťami z minulosti – z dejín – nielen svojho regiónu, ale celej našej vlasti – Slovenska. Naučia sa, čo je plán, mapa a na mape si budú vedieť nájsť aj svoju obec. V rámci tematických celkov sa v obsahu vyskytujú aj prierezové témy (uvedené v zátvorke za každým názvom tematického celku).

 

 

1. Ako sa vyznať vo svojom okolí – tento tematický celok sa venuje plánu, rôznym druhom máp a orientácii podľa svetových strán  (Tvorba projektu a prezentačné zručnosti).

 

1. Krajina
2. Ako sa orientovať podľa svetových strán
3. Ako vyzerajú veci pri pohľade zhora
4. Význam plánu
5. Ako vzniká mapa

 

 

 

 

1. Objavujeme Slovensko –v tomto tematickom celku budú žiaci objavovať svoju krajinu (Environmentálna výchova, Dopravná výchova, Primárna prevencia sociálno-patologických javov, Mediálna výchova).

 

1. Kde sa nachádza Slovensko
2. Krásy našich hôr, chránené územia
3. Rieky – dar života
4. Lesy – naše pľúca
5. Slovensko plné záhad
6. Po turistických chodníčkoch

 

1.  Spoznávame dejiny Slovenska – tento celok sa venuje dejinám Slovenska. Na históriu sa pozeráme  cez významné osobnosti (Multikultúrna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj).

 

1. Ako chápať časové súvislosti
2. Prečo sa ľudia usadili na našom území
3. Predmety, ako svedkovia doby
4. Svätopluk a jeho sláva
5. Prečo chodíme do školy
6. Ako vznikol slovenský jazyk
7. Ako vznikla slovenská hymna
8. Prečo M. R. Štefánik veľa cestoval
9. Slovensko v súčasnosti

 

1. Naše starobylé pamiatky a ich krása – celok spája zemepisné i historické poznatky a zručnosti. Pozornosť sa venuje významným mestám a pamiatkam. Spoznávanie miest a hradov je realizované formou povestí, ktoré zároveň rozvíjajú čitateľské zručnosti (Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, Dopravná výchova).

 

1. Ako vznikli mestá
2. Slávne mestá
3. Povesti o mestách
4. Hrady a zámky
5. Povesti o hradoch
6. Svetoznáme pamiatky

 

 

4. Požiadavky na výstup

 

Požadovaný výstup žiakov z vlastivedy v 3. ročníku je zameraný na rozvíjanie funkčnej gramotnosti v oblastiach: čitateľskej gramotnosti – čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť, ich, využívať, prezentovať. Získavať údaje z nesúvislých textov – plánov, obrázkov, fotografií. Dôležitou súčasťou je aj čítanie obrázkov - vizuálna gramotnosť. Pri rozvíjaní prírodovednej gramotnosti v témach, ktoré sú zamerané na prírodnú časť prostredia, pôjde najmä o objavovanie, pozorovanie a vysvetľovanie prírodných dejov. Vlastiveda rozvíja aj kultúrnu gramotnosť, rozvíja záujem o kultúrne tradície Slovenska.

 

Žiak na konci 3. ročníka vie:

• že sa dá vyjadriť obraz krajiny opisom, maľbou, fotografiou a pod,
• rozpoznať mestskú, vidiecku, hornatú alebo rovinatú krajinu,
• že sa krajina v ročných obdobiach mení,
• vymenovať hlavné a vedľajšie svetové strany,
• nakresliť pohľad na určité veci zhora,
• charakterizovať pojmy ako obzor, plán, mapa, mierka mapy, legenda,
• vymenovať štáty, ktoré susedia s našou krajinou,
• že Slovensko sa nachádza v Európe,
• charakterizovať chránené územia,
• vymenovať najznámejšie rieky Slovenska,
• vymenovať rôzne druhy lesov Slovenska,
• načo slúžia minerálne a termálne vody
• na ktorom mieste Slovenska sa nachádza najviac jaskýň,
• čítať z turistickej mapy (kadiaľ tečie rieka, kadiaľ vedú turistické chodníčky a pod.),
• charakterizovať časovú priamku,
• charakterizovať osídľovanie miest,
• opísať, ako sa môžeme dozvedať o minulosti,
• základné informácie o slovenských osobnostiach ( Svätopluk, Mária Terézia, Ľudovít Štúr, Janko Matúška, Milan Rastislav Štefánik),
• pomenovať hlavné mesto SR,
• charakterizovť slovenskú vlajku, pomenovať slovenské platidlo,
• pomenovať slávne a najznámejšie mestá Slovenska v minulosti,
• charakterizovať, čo je to povesť,
• vyjadriť rozdiel medzi hradom a zámkov,
• pomenovať významné miesta a pamiatky Slovenska, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 

 

5. Metódy a formy práce

Pri vyučovaní vlastivedy sa budeme snažiť využiť nielen metódy a formy práce, ktoré sú klasické, ale aj metódy a formy práce, ktoré sú nové, moderné a samozrejme motivujúcepri prezentovaní vlastivedného učiva. V 3. ročníku sa zameriame najmä na tieto metódy a postupy práce:

 

• tvorby vlastivednej kroniky,
• vyhľadávania informácii,
• práce s internetom,
• demonštrácie,
• pozorovania,
• počúvania,
• opisu udalostí, javov a vecí
• rozhovoru,
• čítania,
• brainstormingu,
• porovnávania,
• pokusov a experimentov,
• alternatívnych úloh,
• plánovania,
• didaktické hry
• metódy hodnotenia,
• dramatizácie na vyučovaní,
• diskusie,
• a metódy práce s mapou.

 

 

Formy vyučovania vlastivedy:

• skupinové vyučovanie,
• problémové vyučovanie,
• projektové vyučovanie,
• exkurzia a vychádzka.

 

 

6. Učebné zdroje:

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

Vlastiveda  pre 3. ročník základných škôl (M. Kožuchová – M. Šimunková – R. Matúšková) a ďalšie odborné publikácie k daným témam vlastivedy, encyklopédie, webové stránky s témami vlastivedy , materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má škola k dispozícii.

 

 

 

7. Hodnotenie predmetu:

Na hodnotenie vychádzame z Metodického pokynu č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy. Vlastivedu v 3. ročníku klasifikujeme. Priebežne počas roka hodnotíme aj slovne.